Helsinki, Štokholm, Mníchov, Paríž, Hamburg, Miláno, Barcelona, Amsterdam, Londýn a... Bratislava. Pred plánovaným veľkým útokom na Spojené štáty a samozrejme vydaním novinky „Dark Light“ (26. september) pripravili fínski lovemetalisti HIM menšie európske turné, do ktorého medzi spomínané metropoly nenápadne vkĺzlo aj hlavné mesto Slovenska.

Nielen exkluzivita koncertu, ale aj ideálny dátum zaplnil inak pre tvrdú hudbu príliš sterilné priestory Národného tenisového centra približne do troch štvrtín. Gotické dievčiny a menšie zastúpenie metalových mládencov sa hojne premiešali s MTV mládežou, ale aj solídne vyzerajúcimi „civilistami“, spoločne zaplnili vyzývavý priestor pod skromným pódiom. Zo dve odpadnuté dievčiny ešte pred samým začiatkom koncertu, svetlá zhasínajú, obrovský priestor zapĺňa ohlušujúci rev, s pätnásťminútovým oneskorením a našťastie bez lokálnych predkapiel začína koncert..

Prvú, žiaľ neidentifikovanú skladbu poznačil otrasný zvuk, navyše odrážaný betónovým kolosom, hneď druhá billyidolovská „Right Here In My Arms“ však už začína byť celkom čitateľná a dostáva publikum do varu. Ville Vallo, charizmatické ťažisko pódia fajčí jednu cigaretu od druhej, necháva spievať dav, medzery medzi skladbami však odbíja zopár slovami – ak vôbec. Celá kapela to vynahradzuje nasadením; skupinu HIM som z cédečok prestal počúvať po „Razorblade Romance“, tretia „Buried Alive By Love“ z čoskoro predposledného albumu „Love Metal“ však naživo naozaj funguje. Monumentálny nástup „Join Me“ prináša zimomriavky, HIM sa prezentujú ako energická koncertná kapela. Hlavnou súčasťou scény je výkonný a naozaj veľkoplošný videoprojektor, ktorý na bielu plachtu za pódiom strieda live zábery kapely s DVD slučkami. Neobvyklo sú do toho celého zapracované Gasove bicie, otočené takmer bokom k publiku. Stoptime, ostré svetlo zapĺňa halu, ktorá si tisícmi hrdiel vychutnáva verš „This life ain’t worth living…”. Za nami sotva prvá polhodinka a prichádza ďalší hit, „Wicked Game“; ktovie, čo si Ville a spol. nechajú na neskôr? Povinný cover Chrisa Isaaka však našťastie nie je jediná reminiscencia na debut skupiny, ktorý považujem (žiaľ) za doteraz neprekonaný, po „Funeral Of Hearts“ (pred ktorou hudobníci vystrihli inštrumentálne, takmer pinkfloydovské intermezzo) prichádza „Your Sweet Six Six Six“. „In Joy And Sorrow“, „Poison Girl“, „Razorblade Kiss“, „Soul On Fire“, jedna vedľa druhej vytvárajú príťažlivú prehliadku takmer-hitov, na druhej strane však aj odkrývajú nápadne podobný skladateľský recept. Ak v niečom HIM zaspali na vavrínoch, sú to príliš viditeľné aranžérske barličky gothic metalu, čitateľná, predvídateľná a príliš omieľaná štruktúra skladieb a riffov. X-tá cigareta medzi Villeho prstami doprevádza aktuálny singel kapely „Wings Of A Butterfly“, ktorá uzatvára hlavnú časť koncertu a, treba uznať, prináša hudobne aspoň závan posunu ďalej. Vydupaný prídavok, Ville venuje zlatý kliniec programu všetkým slečnám. Reproduktory rozochvieva tichá klavírna linka. Skupina sa lúči so skladbou „Sacrament“, snáď jediným songom z novej tvorby, ktorý sa vyrovná, či snáď aj predčí klasiku z prvého albumu.

Šestnásť(!) skladieb v živom podaní nemalo ďaleko od CD prevedenia, postarali sa o to najmä bezchybné „backing vocals“ basgitaristu Migeho a klávesáka Burtona. Strunoví inštrumentalisti odohrali celý koncert na jednom nástroji, vôbec to nevadilo. HIM môžu undergroundoví tvrďasi označovať za popík, čo do pódiovej profesionality a metalového nasadenia však títo Fíni prevalia toľko vysokokvalitného „rakenrolu“ ako máloktorá mlátička. Koncertný zážitok som si zvykol spájať s cestovaním; takisto nie som zvyknutý sledovať koncert po sediačky a z diaľky, bratislavský večer s HIM som si napriek tomu náramne užil.

Foto: Matej Michlík